Ozvalo sa klopanie na dvere a Sania ani nemusela otvoriť, aby vedela, kto za nimi stojí. ,,Ďalej.“ Zakričala iba a ani sa neobrátila a neprerušila svoje listovanie vo veľkej knihe. Sedela za svojím stolom v pracovni, ktorá susedila s jej izbami. Dvere do pracovne sa otvorili a do miestnosti vošiel Majster elixírov oblečený v obyčajných čiernych nohaviciach a čiernej košeli. Sania konečne zdvihla zrak od knihy a pozrela sa na profesora. Ostro kontrastoval s touto miestnosťou, ktorá bola ladená do bielej a slabo modrej. ,,Posaďte… Posaď sa.“ Opravila sa a kývla Severusovi, aby si sadol do kresla pred stolom. Včera si s ním potykala, ale ešte stále si nezvykla na to, že ho má oslovovať Severus. Ten iba kývol a prešiel po mramorovej podlahe ku kreslu a sadol si. ,,Takže, našla som túto knihu týkajúcu sa pamäťových kúziel.“ Začala Sania a kývla k otvorenej knihe. ,,Žiaľ, nenašla som tu žiadne kúzlo, ktoré by sme včera neskúsili.“ Oznámila mu. Celý včerajší deň strávili v knižnici, kde skúšali najrôznejšie kúzla na obnovu pamäte, zrušenie kúzla na upravenie či zablokovanie pamäte avšak bezvýsledne.
Severus na to iba kývol hlavou, pretože niečo také aj čakal. ,,Našla som tu ale zmienku o tom, ako pomôcť niekomu s amnéziou.“ Pokračovala Sania a na chvíľu sklopila pohľad ku knihe kde očami preletela text na stránke.
,,Tvoja pamäť je s najväčšou pravdepodobnosťou v poriadku a stále máš všetky svoje spomienky. Sú však skryté hlboko v tebe. Potrebujeme, aby si si na niečo spomenul.“ Keď videla, že Severus to nepochopil tak vysvetľovala ďalej. ,,Myslím, že musíme vyvolať nejakú reakciu. Niečo, čo zbúra imaginárnu stenu okolo starých spomienok a vráti ti pamäť.“ Teraz to už pochopil a zamyslel sa nad tým. Sania bola trochu nervózna, lebo si tým nebola až tak úplne istá bola to len jej tória, ktorá nebola celkom podložená dôkazmi. Zachovala však pokoj a niekoľko ročná výchova jej nedovolila prejaviť nervozitu. ,,Je to len teória však?“ prehovoril nakoniec Severus a Sania mala čo robiť, aby nevzdychla. ,,Áno.“ Odpovedala jednoslovne. Nemalo zmysel vysvetľovať, ako k nej prišla, a že časť nápadu pochádza z knihy. Nie mužovi, ktorý patrí k najinteligentnejším, akých kedy stretla a to sa stratou pamäte nijak nezmenilo. Zasa iba prikývol a Sania mala neuveriteľné nutkanie opýtať sa ho načo myslí. O chvíľu aj dostala odpoveď. ,,A ako chceš vyvolať tú reakciu?“ spýtal sa jej. ,,Spomienkami. Ukážem ti moje spomienky, v ktorých si ty sám. Taktiež sa budem snažiť vyrozprávať vám všetko, čo o vás viem.“ Vysvetlila mu svoj malý plán. ,,A ak to nevýde?“ nadvihol obočie v tak dobre známom pohybe. ,,Tak vymyslíme niečo iné.“ Mykla Sania ramenami, akoby to bolo samozrejmé. Obaja však vedeli, že by to nebolo také jednoduché, ale Sania malá stále v pamäti svoj sľub, že pomôže Severusovi spomenúť si a hodlala ho aj dodržať. ,,Máte mysľomisu?“ opýtal sa Severu čím Saniu trochu prekvapil. ,,Takže súhlasíte?“ uistila sa a Severusov pohľad typu
Nie je to zjavné? Jej rýchlo odpovedal. Chytila prútik ležiaci na stole a zľahka ním švihla. Z jednej zo skríň pri stene, kde boli dvere vedúce do jej izieb vyletela misľomisa a bezpečne pristála na stole. ,,Tak poďme nato.“ Kývol Severus a obaja vstali. Sania priložila špičku prútika k svojmu spánku a ako prútik pomaly odťahovala na jeho konci sa objavila podivná striebristá hmota napoly dym napoly akýsi vlas. Bola to spomienka a Sania ju nechala spadnúť do kamennej misy naplnenej priezračnou tekutinou.
,,Najskôr slečny.“ Pokynul Severus k mysľomise a Sania sa s úsmevom natiahla a ponorila hlavu do tekutinu. Následne celá spadla dnu a za ňou nasledoval aj Majster elixírov.
Nie je to zjavné? Jej rýchlo odpovedal. Chytila prútik ležiaci na stole a zľahka ním švihla. Z jednej zo skríň pri stene, kde boli dvere vedúce do jej izieb vyletela misľomisa a bezpečne pristála na stole. ,,Tak poďme nato.“ Kývol Severus a obaja vstali. Sania priložila špičku prútika k svojmu spánku a ako prútik pomaly odťahovala na jeho konci sa objavila podivná striebristá hmota napoly dym napoly akýsi vlas. Bola to spomienka a Sania ju nechala spadnúť do kamennej misy naplnenej priezračnou tekutinou.
,,Najskôr slečny.“ Pokynul Severus k mysľomise a Sania sa s úsmevom natiahla a ponorila hlavu do tekutinu. Následne celá spadla dnu a za ňou nasledoval aj Majster elixírov.