Bola hlboká noc a Sania pokojne spala vo svojej posteli, keď ju zrazu z pokojného spánku vytrhlo bzučanie krištáľovej gule na jej nočnom stolíku. Okamžite sa prebrala a keď zistila, že sa rozoznel čarovný alarm (krištáľová guľa) schmatla prútik, ktorý ležal vedľa a zaraz vyskočila z postele. Ten alarm nastavila pre každý prípad do profesorovej izby.
Tak ako bola čiže v kraťasoch a tielku vybehla zo spálne, cez obývačku až na chodbu. Prebehla k mramorovým schodom a bežala dole, pričom schody brala po dvoch niekedy až po troch. Na prízemí zahla doľava a trielila dlhou, širokou chodbou.
Rozrazila veľké drevené dvere, ktoré viedli do obývacej izby. So zdvihnutým prútikom zistila, že tu je všetko v poriadku a tak rýchlo prešla vedľa do Snapovej spálne, kde postupovala rovnako. V izbe bola tma a tak kývnutím prútika zapálila svetlo. Nikde nebola žiadna hrozba a tak sklonila prútik a snažila sa chytiť dych po svojom behu cez dom.
Keď sa ako tak vydýchala začala sa obzerať, aby zistila čo bolo dôvodom k tomu, aby sa rozoznel alarm. Zistila to ľahko. Snape ležal v posteli a nepokojne sa prevaľoval. Vlastne so sebou hádzal v posteli a keď Sania podišla bližšie počula, ako niečo hovorí, ale nerozumela mu. Počula len útržky:
,,Profesor… zabiť… nechcel som… odpusť… hvizdy…“
Sania došla k záveru, že má nočnú moru. Položila prútik no nočný stolík a naklonila sa k Snapeovi, aby ho zobudila. Najskôr ním zatriasla a keď to nezabralo začala naňho hovoriť.
,,Pán profesor! Profesor Snape! Severus!“ budila ho, ale bezvýsledne a jeho stav sa stále zhoršoval. Vraštil tvár a stonal od bolesti pričom niečo nezrozumiteľné mumlal. Sania siahla po prútiku a použila jednoduché kúzlo na znehybnenie, ktoré na jej veľké prekvapenie vôbec nezaúčinkovalo. Ak mu nechcela ublížiť ostával ešte Odvar pokoja.
,,Cela!“ zavolala a vedľa nej sa hneď objavil malý škriatok.
,,Prines mi zo skladu Odvar pokoja a rýchlo!“ rozkázala jej a škriatok zmizol načo Snape znova zastonal. Škriatok sa v tom moment vrátil späť aj s fľaštičkou elixíru, ktorý Sanii podal a znovu zmizol. Bolo nutné konať rýchlo, inak by si Snape mohol ublížiť a tak Sania rýchlo vyšla na posteľ a obkročmo si naňho sadla kým on ležal na chrbte.
Váhou vlastného tela sa ho snažila udržať, aby sa nepohol, čo vôbec nebolo jednoduché, keďže bol o dosť silnejší. Profesor jej vykrútil ľavú ruku, až sykla od bolesti, ale zároveň sa jej naskytla šanca. Nohou pridržala jeho druhú ruku a zubami vytiahla korkovú zátku z fľaštičky, načo jej obsah vyliala do jeho úst. Chvíľu sa nič nedialo a Sania iba dúfala, že elixír zaberie.
Našťastie zabral a profesor sa upokojil. Pustil Saniinu ruku a napätie z jeho tela zmizlo. Sania sa z neho unavene zdvihla sa sadla si na kraj postele, kde zhlboka dýchala a rozhýbavala si ľavú ruku, ktorá ju trochu bolela. Predpokladala, že Severus sa preberie zo spánku a aj mala pravdu. Majster elixírov sa zobudil a čiernymi očami rýchlo preletel po izbe a keď zbadal Saniu hneď sa posadil.
,,Čo sa stalo?“ opýtal sa jej trochu chrapľavým hlasom a premeral si ju. Mala iba tielko a kraťase, hnedé vlasy mala strapaté a na tvári a krku sa jej trblietali kvapky potu, ako bežala a ,,zápasila“ so Snapeom. Sania na neho pozrela a odpovedala mu:
,,Mal si zlý sen.“
,,Ako ste o tom vedeli?“ zaujímal sa Snape a zamračil sa na ňu.
,,Čarovný alarm.“ Odvetila mu v krátkosti a skôr, ako sa stihol ešte na niečo opýtať zdvihla sa z postele. ,,Pošlem vám po škriatkovi elixír na spánok bez snov. Pokúste sa vyspať.“ Povedala mu a vyšla z jeho dočasných izieb, kde vonku zavolala Celu a dala jej potrebné rozkazy. Až keď pomaly kráčala tichou chodbou uvedomila si, že u profesora nechala svoj prútik. Na chvíľu ju napadlo, že by sa poň vrátila, ale nakoniec to nechala tak. Bola unavená a keď konečne vyšla po schodoch a ľahla si do svojej postele hneď zaspala. Do rána, sa už nič neprihodilo.
