,,Kop! Úder! Kop! Kop! Úder! Výskok! Kop! Výskok! Vyhnúť! Úder!“ rozkazovačný hlas sa rozľahol telocvičňou, v ktorej prebiehala hodina karate.
,,Rozdeľte sa do dvojíc a skúšajte si súboje. Nemusím vám pripomínať, že nechcem vidieť žiadne nepovolené chmaty!“ ženský hlas sa rozľahol telocvičňou kde mali práve hodinu starší žiaci. Tí hneď poslúchli príkaz svojej trénerky, Sabriel Fairovej a začali robiť čo im prikázala, zatiaľ čo ona prechádzala pomedzi dvojice a opravovala im techniku, postoj či držanie tela. Sabriel je dvadsať ročné dievča s rovnými čiernymi vlasmi a oceľovo sivými očami, ktoré dokázali byť tvrdé ako oceľ, ale aj mäkké ako oblaky. Nebola vysoká, jej postava bola pekne formovaná vďaka športu.
Keď sa hodina skončila všetci sa prezliekli a pobrali sa domov, predsa len už bolo šesť hodín a vonku tma ako v rohu. Zimné dni bývajú krátke a zimné večere dlhé, tmavé a chladné.
Sania kráčala slabo osvetlenou ulicou odetá do čierneho kabátu, riflí a čiernych čižiem bez podpätkov, takže jej kroky nebolo takmer počuť. Keď sa dostala k rohu, kde mala zahnúť do ďalšej ulice vystúpila spoza neho vysoká neznáma/ známa postava taktiež v čiernom.
,,Dnes si sa zdržala.“ Prehovoril mužský hlas bez akéhokoľvek pozdravu. ,,Chalani chceli ostať chvíľu dlhšie.“ Odpovedala mu Sabriel pokojným, vyrovnaným hlasom. Postava prikývla a spoločne zahli za roh a zároveň vtedy zmizli, ostal po nich len zvírený vzduch.
,,Vzdávam sa.“ vyhlásil Samusel porazenecky, načo ho Sabriel pustila a vstala. Mala na sebe dobre padnúce úzke červené nohavice zasunuté v bezpodpätkových čižmách nad kolená a k tomu mala červenú košeľu zakasanú do nohavíc so zvýšeným sedom. Vlasy mala stiahnuté do copu a na očiach mala nasadenú červenú škrabošku s otvorom na oči.
,,Výborne, tak ako vždy!“ zaznel ďalší hlas a k našej dvojici pristúpil ďalší muž taktiež vysoký a statný, oblečený v nohaviciach a košeli tmavo fialovej až čiernej farby. Ten muž bol Leonardo Metristen – vedúci skupiny trinásť patriacej do agentúry na ochranu a utajovanie magickej dimenzie. Zvláštny názov? Pre zasvätených ani nie a k tým patrili aj títo traja. Bežný svet ľudí je prepojený s ďalším svetom, svetom mágie a to portálmi, ktoré sa otvárajú len na určitých miestach. No z času na čas sa stane, že portál sa otvorí aj inde a zlí čarodejníci či zvedavý teenageri sa dostanú do toho sveta. Je to nebezpečné, pretože tým hrozí odhalenie magického sveta a pre to bola vytvorená agentúra, aby chytala zločincov a maskovala všetky prešľapy, ku ktorým došlo.
,,Vieš, že lichôtky na mňa neplatia.“ povedala mu Sabriel s úškrnom a pozrela na Samuela, ktorý sa postavil. ,,Po fyzickej stránke to nie je zlé, teraz sa ukáž v magickej.“ Vyzvala ho, pretože Sabriel mala posúdiť, či sa hodí ako člen do ich skupiny. Samusel odstúpil na jednu stranu telocvične a Sabriel na druhú. Nachádzali sa v tréningovej hale, ktorá bola prispôsobená aj mágii. Obaja sklonili hlavy na pozdrav a keď zdvihli hlavy ich magický súboj sa začal. Samuel mal vrodený vodný živel a tak jeho prvé kúzlo bolo vodný vír, ktorý poslal na Sabriel. Tá len pokojne stála a keď ju pohltil voda zmizla v oblaku pary a Sabriel pokojne pozerala na Samuela. Jej elementom je oheň, takže to bude zaujímavý súboj a Samuel to pochopil. Bude musieť byť opatrnejší a tak vytvoril tri vodné hady, ktoré, každý z jednej strany, zaútočili na Sabriel, ale tá so silným odrazom vyskočila do vzduchu a tím sa im úspešne vyhla. Keď dopadla na zem obklopila ju vodná guľa, kúzlo vodného väzenia, ktoré ju utopí ak sa z neho rýchlo nedostane. Toho sa však nebála, stačilo sa jej sústrediť sa a so zapraskaním ohňa, ktorý ju obklopil zmizla, čo Samuela prekvapilo. Sabriel sa dostala s pomocou ohňa za Samuela a kým sa on obzeral vyčarovala mu okolo krku ohňové lano čím ho dostala. Prestal sa hýbať, inak by ho spálilo a kým niečo stihol vymyslieť ďalšie laná sa mu obmotali okolo zápästí a nôh, takže ostal uväznený v pasci.
,,Koniec súboja.“ oznámila mu pokojne, ale aj tak zostala v strehu, pretože nie každý dokáže prijať prehru a má v povahe bojovať ďalej, aj keď je už koniec.
,,To snáď nie! Ako som mohol prehrať.“ Vzdychol si, Sabriel odstránila povrazy a odstúpila. Nebolo to zlé. Vlastne na nováčika je dobrý. Pomyslela si spokojne, ale nahlas nič nepovedala. Netreba ho príliš chváliť, to je staré známe pravidlo strážcov.
,,Mrzí ma to pán Metristen.“ Povedal so zvesenou hlavou. Prečo si nováčikovia vždy myslia, že musia v súboji vyhrať, aby boli prijatí? Pýtala sa Sabriel sama seba. Nie je reálne, aby vyhrali, my máme úplne iný tréning ako oni.
,,Pohyby neboli zlé, ani taktika.“ Pokýval Leonardo hlavou a prešiel k nim. ,,Čo si myslíš?“ obrátil sa na Sabriel, ale menom ju neoslovil. Nikto to nerobil už niekoľko rokov. Bola známa len ako Fairová, čo sa k nej hodí, keďže fair je v preklade spravodlivý. Bola spravodlivá ak k nepriateľom, aj keď nie vždy čestná. Zároveň sa to vyslovuje podobne ako oheň.
,,Nie najhoršie, aj keď z toho čo sme mali na výber sa priveľmi vyberať nedá. Beriem ho.“ Oznámila pokojným, trochu unudeným hlasom. Samuelovi sa pri tých slovách prekvapene rozšírili oči. Toto teda rozhodne nečakal.
,,Pamätaj si, kým nebudeš dosť silný do terénu nepôjdeš. Musíš ešte cvičiť, cvičiť a cvičiť!“ povedala mu úplne vážne zatiaľ čo on energicky prikyvoval hlavou.
,,Vitaj medzi nami.“ Privítal ho Leonardo s úsmevom a podal mu ruku. ,,Vy si tu pokojne oslavujte, ja mám prácu.“ Prerušila ich Sabriel a vykročila preč.
,,Nevšímaj si ju, ona je trochu nepríjemná.“ Povedal Leonardo potichu, ale Sabriel ho počula. ,,Jasné, hrá sa na drsnú.“ Odpovedal mu Samuel taktiež potichu, ale aj toho Sabriel počula.
,,Ja som to počula Samuel! Za trest máš päťdesiat okruhov okolo budovy!“
skvelé 🙂 Chcelo by to možno aj nejaké pokračovanie 😀
ďakujem, možno raz napíšem aj pokračovanie ak sa k tomu dokopem 😀