Až sa nebo k zemi skloní,
pobozká ho nežnou slzou.
V tej chvíli ľudskú lásku stvorí,
a zaženie smútok aj s tmou.
Z jasného neba vzlietnu anjeli,
a trápenie stratí svoju moc.
Zahalia nás svojimi krídlami,
a vždy nám prídu na pomoc.
Ich múdrosť je odblesk svetla večného,
a prevyšuje celý hviezdny svet.
Tak ako láska prichádza, z neba modrého,
nech tvoje oči hľadia priamo vpred.
Dívaj sa do svojho vnútra, cítiš tu lásku?
Tá vychádza z priestoru tvojej duše.
Tam nájdeš odpoveď, na svoju otázku,
že v každom z nás, je kúsok neba aj zloby zavše.