Omámila si ma, prchavá…

Ako  čerstvo  zaliata  káva

a  vôňa  plynúca  po  byte

vleješ sa  do  môjho pohára

držím ho pevne v rukách

teba horúcu z neho sŕkam

opatrne

po  malých  dúškoch

– lahodná

Pomiešam

iba tak naprázdno

sladiť nemusím

veď chutíš prirodzene

nič rafinované v tvojej povahe niet

snáď  

má šálka dno  čo najhlbšie

nech smiem piť

do posledného dňa

Náhle však zistím

že si iba pena

čo omámi moje zmysly

a po pár krúženiach lyžičkou

zmizne

rovnako ako ty teraz

Seriem na teba!

Začnem piť čistú vodu

alebo…