Mám naozaj zlú náladu, pretože ma bolí srdiečko .. na počudovanie, nie len kvôli nejakému chalanovi :/
Pretože som frustrovaná,
unavená zo sveta.
Pretože nie je nik
kto by sa o mňa staral.
Pretože každý má svoje problémy,
iba zvesiť hlavu môžem.
Pretože sa bojím svetu,
ukázať pravú tvár.
Pretože som smutná
a šialená namotná…
Pozerám sa do zrkadla
na obraz, ktorý denodenné vídam,
srdce mi zbesilo tlčie,
pri týchto slovách.
V živote neviem ako ďalej,
utiecť a neobzerať sa za seba.
Nevládzem, bojím sa
a preto sa iba pozriem dopredu,
do zrkadla na vlastnú tvár,
ktorú nespoznávam.
Smutne zakývam a
slzy jej tečú po tvári.
Nespoznávam ju,
nevidím, že som to ja.
Zavriem oči, smutne sa zasmejem
slzy v obraze si zotriem rukou,
usmejem sa a idem ďalej,
pretože je to iba jedna z mojich častí,
môj odraz v zrkadle,
ktoré je roztrieštené
na milióny malých smutných kúskov…